zvieracinka

Hmat

Psy skúmajú predmety nosmi, papuľami a labkami hneď po tom, ako ich oňuchali. Koža je hlavným hmatovým receptorom a psy rôznych plemien ju majú na dotyk rozlične citlivú. Psy, ktorých sa ľudia príliš nedotýkali, keď boli malé, často sa vyhýbajú dotyku na citlivých častiach, ako sú labky, časti ňufáka, hlava, oblasť medzi zadnými nohami a chvost (tieto časti sú ľahko zraniteľné v prípade útoku).

Hmatom sú vnímané podnety na celom povrchu tela. Zvláštne nervové zakončenia sú prispôsobené na vnímanie hmatových podráždení. Hmat na rozdiel od ostatných zmyslov je síce prenášaný vláknami do mozgu, ale koža sama je schopná ho analyzovať.

Chuť

Ľudia majú chuťové bunky rozlišujúce medzi sladkou, kyslou, slanou a horkou chuťou umiestnené na jazyku; predpokladá sa, že chuťový zmysel psov nie je taký dobre vyvinutý - oproti ľudskému má asi len šestinu citlivosti.

Chuťovým orgánom je jazyk. Chuť je vnímaná pri priamom styku potravy so sliznicou jazyka. Na jazyku sú časti chuťových buniek špecializované na určité chute (horké, sladké a pod.). Od buniek sú nervovými vláknami prijaté vnemy prenesené do mozgu, odkiaľ sa šíria do zažívacieho ústrojenstva ako príjemné či nepríjemné. Chuť má veľký význam pre zažívanie.

Fakty o psoch

Pes má spolu 42 zubov, a to:
* osem črenových zubov (promolárov) v spodnej čeľusti (štyri na každej strane) a šesť v hornej (tri na každej strane)
* štyri stoličky (dve na každej strane) v hornej čeľusti a šesť v spodnej (tri na každej strane)
* šesť rezákov v spodnej čeľusti a šesť v hornej čeľusti
* dva očné zuby (tzv. špicáky) v spodnej čeľusti a dva v hornej čeľusti
Občas vidieť dvojitý chrup - keď mliečne zuby ešte nevypadli. Niekedy treba mliečne zuby odstrániť veterinárnym zákrokom, aby neprekážali vývoju a činnosti trvalého chrupu. To by sa mohlo nepriaznivo prejaviť na účinnosti trávenia a spôsobiť zdravotné ťažkosti.

Čuch

Najdôležitejším zmyslom psa je jeho čuch. Je nevyhnutný pre jeho sexuálny život, vyhľadávanie potravy a vody. Časť nosa, ktorá je sídlom vnímania a rozlišovania pachu, majú psy takmer tridsaťsedemkrát väčšiu ako ľudia, a preto je tiež asi stokrát výkonnejšia. Časť mozgu spracúvajúcu signály z nosa má pes omnoho väčšiu a zložitejšiu, ako je zodpovedajúca časť mozgu ľudí.
Zvláštny orgán v klenbe papule - Jacobsonov orgán "ochutnáva" určité pachy (napríklad pach honcujúcej sučky). Pomáha psovi analyzovať ich a rýchlejšie na ne reagovať. Pes naplní papuľu vzduchom a zdá sa, akoby ho skutočne ochutnával.
Dva psy, ktoré sa stretnú, si obyčajne navzájom oňuchávajú tváre a oblasť slabín. Pach hrá významnú úlohu v teritóriu. Samec močom označkuje nápadný predmet. Zámerne maskuje pach psov, ktoré tadiaľ prednedávnom prešli a necháva na mieste svoju "pečiatku" pána územia. Psy značkujú aj výkalmi. Análne zľazy vypúšťajú páchnuce látky, ktorými sa psy odlišujú.

Čuchový orgán je uložený v dutine nosnej. Je to zložitý systém skladajúci sa z lamelového systému jemných kostí a chrupaviek, ktoré sú pokryté sliznicou. V nej sú čuchové bunky, ktoré svojimi vláknami zachytávajú pachy a dráždia čuchové centrum v mozgu, čím dochádza k čuchovému vnemu.
Pes má silno vyvinutú pachovú pamäť a určitý pach vyvolá u neho i po dlhšej dobe rovnakú reakciu.
Schopnosti čuchového ústrojenstva psa sú veľmi jemné. Vrcholné výkony psov dokazujú, že pes je schopný sledovať i stopu 20 hodín starú. Množstvo pachu, ktoré človek zanecháva v jednom odtlačku stopy, je asi jedna tisícina z celkového pachu človeka. Pri každom kroku sa dotkne noha asi na štvrť sekundy povrchu. Z ľudského hľadiska je teda množstvo pachu na stope minimálne a technicky zatiaľ nesledovateľné. Pre psa je to ale množstvo 100-krát silnejšie, než potrebuje k zisteniu prítomnosti pachu. Bolo overené, že pes môže čuchom zisťovať pachové koncentrácie, ktoré sú sto miliónkrát nižšie než zodpovedajúca koncentrácia pre človeka. Pes rozlišuje i smer postupu. Tu sa vedci domnievajú, že pes rozlišuje pohyb pachových molekúl. Schopnosti čuchového ústrojenstva zatiaľ prekonávajú možnosti dostupnej techniky. Na porovnanie bola použitá technika a psy pri vyhľadávaní snehom zasypaných osôb v hĺbke 5 až 8 m. Dvadsaťtričlenné družstvo horskej záchrannej služby vybavené magnetickými sondami našlo pokusné zasypané osoby za 23 minút. Jeden dobre vycvičený pes horskej záchrannej služby splnil túto úlohu za 3 minúty.
Výkony psa pri stopovaní ovplyvňuje nepriaznivo aj telesná námaha spojená s jeho dopravou na miesto výkonu. Otupenie čuchovej schopnosti možno pozorovať i po dlhšom pôsobení silných pachov benzínu, karbolu, nikotínu atď.

Fakty o psoch

Informácie o okolitom svete zisťujú psy prevažne nosmi a papuľami, zatiaľ čo ľudia používajú najmä oči a ruky. Ak sa pri prvom zoznámení so psom vyhneme kontaktu očí a rúk, nevyľakáme ho a rýchlejšie sa s ním spriatelíme.

Sluch

Sluchový orgán sa delí na vonkajší, stredný a vnútorný.
Vonkajší - skladá sa z ušnice a zvukovodu. Ich úlohou je zachytávanie zvukov a ich prevod k strednej časti.
Stredný - vonkajšie a stredné ucho sú oddelené tzv. bubienkom, ktorý sa podľa zvuku chveje a toto chvenie posiela sluchovým kostičkám v strednom uchu. Sluchové kostičky sú tri: kladivko, nákovka a strmienok. Cez ne je zvuk prenesený k vnútornému uchu.
Vnútorný - skladá sa z troch častí: predsiene, polkruhových kanálikov, slimáka. Polkruhové kanáliky sú vyplnené tekutinou a sú centrom rovnováhy. Kostný slimák je posledným článkom. Tu je ústrojenstvo prijímajúce zvuk, ktorý je prenášaný sluchovým nervom do mozgu.

Sluch je rovnako ako čuch u psa vysoko vyvinutý. Ak charakterizujeme zvuk, rozlišujeme výšku, silu a sfarbenie. Pre príjem zvuku sluchovým orgánom je najdôležitejšia jeho výška. Tá závisí od kmitočtu, tj. počtu vzdušných nárazov na ušný bubienok za sekundu. Čím je kmitov viac, tím je zvuk vyšší. Človek vníma výšku zvuku od 16 do 20 000 kmitov za sekundu. Trénovaný pes je schopný vnímať zvuk do výšky 90 000 kmitov za sekundu. Túto vlastnosť možno s úspechom využiť pri výcviku, keď pes reaguje na rôzne odtiene alebo zvuky, ktoré ľudské ucho nevníma. Pri praktickom využití psa, napríklad v strážnej službe, ovládame psa zvukmi, ktoré človek registruje omnoho neskôr alebo vôbec nie.

Sluch psa je omnoho lepší ako sluch človeka. Pes je preto v porovnaní s človekom na zvuky omnoho citlivejší, najmä na vyššie frekvencie, ktoré ľudia ani nepočujú (preto sa používajú tzv. tiché píšťalky). Pohyblivé uši psov umožňujú presne určiť zdroj zvuku, pretože sa k nemu môžu nastaviť. Psie uši neslúžia len na zachytávanie zvuku, ale tiež na komunikáciu - ich poloha naznačuje agresivitu (uši dozadu), záujem (vzpriamené) a podrobenie (sklopené dozadu).

Zrak

Orgánom zraku sú oči. Stena oka je tvorená z troch vrstiev, v ktorých sú vetvy hlavného zrakového nervu, ktorý vychádza z mozgu. Na prednej strane očnej gule je farebná dúhovka s otvorom, tzv. zrenica, ktorým prechádza obraz. Obraz sa zaostruje šošovkou, ktorá je umiestnená za zrenicou. Vnútorný priestor oka ja vyplnený rôsolovitou hmotou - sklovcom. Oko je pred poškodením chránené jednak mechanicky, a to horným, dolným a tzv. tretím viečkom, jednak chemicky slzami. 

Psí zrak sa nevyrovná ľudskému cez deň, ale predstihuje ho v noci. Psy vidia farby, ale nie tak zreteľne ako ľudia (skôr v pastelových tónoch ako v priamych farbách). Ich okrajové (periférne) videnie je lepšie ako naše. Okrem hornej a dolnej mihalnice majú ešte tretiu - žmurkaciu blanu, ktorá sa skladá z tenkej vrstvy bledého tkaniva ukrytého v kútiku oka. Jej úlohou je odstrániť prach a nečistotu z povrchu oka (rohovky) tým, že sa cez ňu posúva a pomáha tiež udržiavať očnú guľu vlhkú. Oči sú aj prostriedkom komunikácie - uprený pohľad naznačuje vyhrážku, zatiaľ čo "smutné" alebo odvrátené oči znamenajú podrobenie.

Anatomická stavba psieho oka je odlišná od stavby oka človeka. Z toho dôvodu vznikali i nesprávne závery, že pes je nočným zvieraťom. Je dokázané, že sa s istotou pohybuje v šere. V úplnej tme ale nevidí.
Pri dennom svetle vidí slabšie ako človek. Tieto závery si môžeme odvodiť z anatomickej stavby psieho oka: každé oko psa má oddelené zorné pole, nemá na sietnici takzvanú žltú škvrnu. Z týchto podkladov sa usudzuje, že pes vidí vo dne slabšie než človek, u psa prevládajú na sietnici bunky citlivé na svetlo, takzvané tyčinky, nad bunkami citlivými na farby, nazývanými čapíky.
Bunky citlivé na svetlo - tyčinky uľahčujú videnie v šere. Preto pes vidí v šere lepšie než človek.

Viete, že...?

Zrak psa nie je taký dokonalý ako zrak človeka. Pes rozpoznáva rôzne predmety viac čuchom a tvarom ako štruktúrou a detailom.

Krycia sústava

Tenká vrstva tkaniva - koža tvorí prirodzený vonkajší obal pre telo psa a slúži na niekoľko účelov:
* nedovolí cudzím predmetom vniknúť do tela
* udržiava vlhkosť vo vnútri tela
* reguluje teplotu tela
* produkuje vitamín D
* chráni pred ultrafialovým žiarením kožným pigmentom a chlpmi
* obsahuje žľazy (majú dôležitú úlohu pri vylučovaní odpadových látok z tela) a receptory bolesti, teploty a tlaku.

Koža sa skladá z troch vrstiev: z vonkajšej pokošky (epidermis), pod ktorou je zamša (hypodermis). Ešte hlbšie sa nachádza vrstva tuku slúžiaca ako záloha výživnej zásoby, tepelná izolácia a ochrana kostí a orgánov. Na rozdiel od ľudí psy nevylučujú pot žľazami v koži s výnimkou niekoľkých žliaz na chodidlách.
Srsť psov sa tvorí v pokožke. Vyrastá z vlasovej cibuľky. Mazové žľazy vylučujú olejovitú, polotekutú látku (sebum), ktorá srsť premazáva a izoluje proti vlhkosti. Tieto žľazy tiež produkujú pach, ktorým pes označuje svoje teritórium, a rôzne látky fungujúce ako chemické signály, nazývané feromóny. Tie pomáhajú privábiť jedincov opačného pohlavia.
Rozlišujeme tri druhy chlpov:
* Pesíky (vrchná srsť) sú dlhé chlpy tvoriace nepremokavú hornú vrstvu kožucha
* Podsada zachytáva vzduch v kožuchu, aby psovi bolo teplo
* Fúzy - chĺpky, ktoré sú citlivé na dotyk; nachádzajú sa okolo papule, očí a na oboch stranách nosa.

K pĺznutiu (obmene srsti) dochádza preto, aby vyhovovala požiadavkám okolitého prostredia; predovšetkým predchádza prípadnému prehriatiu. Srsť opäť dorastie a zhustne pri nízkych teplotách, aby psovi bolo teplo. Epiderma sa neustále obmieňa, ako bunkové tkanivo odumiera, odlupuje sa vo forme malých vločiek - lupín (odumretá koža). Obmena srsti je neustálym, nikdy sa nekončiacim procesom, pri ktorom sa stará, odumretá srsť nahrádza novou, zdravou. Všetky plemená nie sú vybavené tzv. spodnou vrstvou srsti - podsadou, niektoré plemená (tzv. naháče) nemajú srsť buď žiadnu, alebo len v obmedzenom množstve na niektorých častiach tela. Samotné pĺznutie v nijakom prípade neochráni psa pred prehriatím; najmä pri psoch dlhosrstých plemien, ako sú novofoundlandský pes alebo čau-čau, nemožno sa spoliehať na prirodzené termoregulačné schopnosti srsti a organizmu. Krátkosrsté plemená majú, naopak, veľmi obmedzené schopnosti ochrániť sa "zhustnutou" srsťou pred chladom.

Zmeny farby kože

Zdravý pes v dobrej kondícii má vláčnu kožu, chorý alebo dehydrovaný (odvodnený) tuhú a nepoddajnú. Náhla zmena od bežnej svetloružovej farby môže naznačovať chorobu a potrebuje veterinárne vyšetrenie. Akékoľvek zmeny farby kože psa si človek obyčajne najskôr všimne na pyskoch a ďasnách.
* Biela môže byť prejavom chudokrvnosti v dôsledku zamorenia cudzopasníkmi, nedostatkov vo výžive, ako aj šoku.
* Sčervenanie poukazuje na zápalové ochorenie kože alebo tkanív pod ňou.
* Modrá naznačuje problémy so srdcom, ochorenie dýchacieho ústrojenstva alebo otravu.
* Žltá svedčí o žltačke (poruche činnosti pečene).

Tráviaca sústava

Jednoducho povedané - tráviaci trakt je rúra premenlivého priemeru, ktorá vedie z papule psa na jednom konci do análneho otvoru na druhom. Strava vchádza do papule a prechádza rúrou, kde prebieha proces trávenia, počas ktorého sa vstrebú všetky užitočné živiny. Zvyšok pes vylučuje.
Jazykom pes naberá tekutiny a oblizuje kúsky potravy, zatiaľ čo jeho zuby potravu chytajú, zdvíhajú a hryzú. Hltanie napomáhajú sliny, ktoré produkujú tri páry slinných žliaz, ktoré ústia v papuli. Z papule potrava a tekutiny pokračujú pažerákom do žalúdka. Tam kyseliny a enzými rozložia potravu na tráveninu (zmes čiastočne strávenej potravy a žalúdočných štiav), ktorá potom pokračuje do tenkého čreva, kde sa užitočné látky vstrebávajú do krvi. Pečeň pomáha pri tráviacom procese a zneškodňuje jedy. Z tenkého čreva, kde sa vstrebávajú hodnotné látky (tuky, cukry, minerály, vitamíny, bielkoviny a škroby), postupuje zvyšok do hrubého čreva, kde sa odstránia nadbytočné tekutiny (cez obličky a močový mechúr) a vo forme moču vytečú penisom psov a vulvou sučiek. Zostávajúca časť obsahu čriev pokračuje do konečníka a análnym otvorom von z tela vo forme výkalov.

Viete, že...?

Pes je najmä vďaka silnej koncentrácii kyseliny chlorovodíkovej v tráviacom trakte schopný veľmi účinne rozkladať, tráviť potravu.

Obehová sústava

Každá bunka v tele potrebuje dostatok výživy. Tá sa dostáva krvou, ktorá zároveň z tele odnáša odpadové látky. Krv sa skladá z červených a bielych krviniek obsiahnutých v tekutine zvanej krvná plazma. Plazma ďalej obsahuje krvné doštičky, ktoré majú v sebe látku vyvolávajúcu zrážanie krvi pri zranení. Červené krvinky prepravujú kyslík a výživu získanú z krvi, zatiaľ čo biele krvinky zbierajú a prepravujú nečistoty a baktérie, ktoré napadli bunku.

Cesta krvi

Krv nepretržite vháňa do tela srdce. Jej cesta sa začína v ľavej srdcovej predsieni a komore. Kyslíkom obohatená krv putuje z ľavej predsiene do ľavej komory a do veľkej tepny (srdcovnice - aorty), rýchlo tečie všetkými tepnami a rozvádza zásoby kyslíka a výživy nazbierané v tenkom čreve. Uvoľňuje živiny a zbiera baktérie, odumreté krvinky a oxid uhličitý. Krv sa potom dostáva do žíl, ktorými sa spolu s odpadovými látkami dostáva späť do pľúc, aby sa zbavila odpadu a znovu sa nasýtila kyslíkom a výživou, kým vtečie do srdca. Odtiaľ sa jej cesta (obeh) opäť opakuje.

Viete, že...?

Krv pri priechode srdcovnicou (aortou) rozťahuje jej steny a tlakové vlny posiela do tepien - poznáme to ako tep (pulz).

Dýchacia sústava

Dýchacie ústrojenstvo poskytuje psovi kyslík, ktorý je nevyhnutný pre jeho život. Z krvi vylučuje odpad (vo forme plynu oxidu uhličitého). Pri dýchaní pes nasaje vzduch dýchacími cestami - nosom a papuľou. Vzduch potom prejde krkom cez hrtan do priedušiek a do pľúc. V pľúcach dochádza k výmene plynov, pričom sa oxid uhličitý z krvi filtruje do pľúcnych alveol, odkiaľ sa vydychuje spolu s použitým vzduchom, zatiaľ čo sa kyslík dostáva z vdýchnutého vzduchu do krvi. Dýchanie je automatické. Svaly hrudníka sa sťahujú a uvoľňujú, pracujú s pomocou rebier a bránice ako pumpa a vzduch čerpajú do pľúc a späť von z pľúc.

Viete, že...?

Ťažké, zrýchlené dýchanie je ďalšou funkciou spojenou s dýchacím ústrojenstvom. Slúži na to, že vťahuje chladný vzduch cez jazyk a zase ho vypúšťa von. Znižuje tak teplotu tela odparovaním vody z jazyka.

Psie telo

KOSTRA

  Kostra je polopevnou konštrukciou podopierajúcou zostávajúce mäkké časti. Systém dobre fungujúcich pák umožňujúcich pohyb sa skladá z kostí chrbtice, ramien a panvy (pracujú spolu so svalmi a šľachami). Lebka, hrudník a panva chránia dôležité orgány. Kosti sú do kostry spojené šľachami a väzmi. Kostru tvoria štyri rozdielne druhy kostí: dlhé, krátke, nepravidelné a ploché. Všetky majú svoju presne určenú funkciu.

DLHÉ KOSTI

Dlhé kosti sú valcovité a duté, obsahujú kostnú dreň, v ktorej sa tvoria krvné bunky. Tieto kosti tvoria končatiny psa a patria k nim ramenná, lakťová, stehnová, lýtková a kolenná kosť.

KRÁTKE KOSTI

Tieto kosti sa skladajú zo špongiovitého jadra obklopeného pevnou kosťou. Patria k nim kosti chodidiel a koleno (patela - miesto, kde sa stehnová kosť spája s kĺbom s holennou kosťou).

NEPRAVIDELNÉ KOSTI

Nazývajú sa podľa nepravidelného tvaru a štruktúry, podobajú sa krátkym kostiam. Dlhý súbor nepravidelných kostí usporiadaných v rade za sebou tvorí chrbticu (stĺpec stavcov) a chvost. Nepravidelné výstupky na chrbtici slúžia ako pripájacie body pre svaly chrbta.

PLOCHÉ KOSTI

Skladajú sa z dvoch vrstiev pevnej kosti a špongiovitej vrstvy medzi nimi. Patri k nim lebka, panva a lopatky. Sploštené a predĺžené kosti tvoria trinásť párov rebier. V týchto kostiach sa nachádza podstatné množstvo drene, v ktorej sa vytvára pomerná časť krvných buniek.

SVALSTVO

  Kostra je pokrytá zložitou sústavou svalov umožňujúcich psovi jeho silný, atletický pohyb a vytvárajúcich predpoklady skôr pre vytrvalosť ako pre rýchlosť. V tele psa sa nachádzajú tri druhy svalov:

* Priečne pruhované svaly (viď obrázok) sa skladajú zo svalového tkaniva, v ktorom sú stiahnuteľné vlákna usporiadané do súbežných zväzkov; pripojené sú ku končatinám a ostatným častiam tela a ovláda ich vôľa, napríklad pri pohybe. Obyčajne sa pripájajú ku kostiam, ktoré tvoria kĺb. Vystieracie svaly naťahujú a narovnávajú končatinu, zatiaľ čo ohýbacie svaly ohýbajú kĺb. Svaly, ktoré pohybujú končatinou smerom od tela, sa nazývajú odťahovače, priťahovače ju priťahujú.

* Hladké svaly vykonávajú funkcie, ktoré nemôže ovádať vôľa. Medzi ne patria napríklad svaly čriev a steny krvných žíl. Tieto svaly sú neovládateľné vôľou (autonómne).

* Špecializovaný srdcový sval je prispôsobený na vykonávanie funkcií srdca. Má unikátnu silu na rytmické sťahy, pumpovanie krvi po celom tele sieťou krvných ciev.

Väzy a šľachy

Väzmi nazývame pásy tuhých, vláknitých spojovacích tkanív spájajúcich kosti alebo chrupavky, alebo spolu držiacich kĺb; skladajú sa tiež z blanitých záhybov podporujúcich orgány a udržiavajúcich ich v ich polohe.
Šľachy sú ohybné, ale nepružné šnúry pevných, vláknitých tkanív, ktoré pripájajú svaly ku kosti.

POPIS ČASTi TELA PSA